Bilbo Lucius Pytlík a Rambo Lucifer Pytlík
Vždy som mamine hovorila že by som chcela škrečka. Mamina
povedala že nie, lebo spolu je nás päť.Mamina,tatko,ja,a moji dvaja
súrodenci. Raz som spala u kamošky.Ona mala škrečka a stále sa s
ním chválila.Ja som jej pekelne závidela a ona mi rozprávala aký je
jej škrečok srandovný. Ja som sa robila že ma to zaujíma ale
myšlienkami som bola úplne niekde inde.Veľmi som chcela škrečka.
Mame som s týmstále pílila uši a už jej to liezlo na nervy. Bol večer
24.12 2010 čiže štedrý deň. Tatino nám prišiel do izby povedať že
si máme upratať skrinku lebo dostaneme veľký darček. Tak sme si
upratali a naše predstavy boli čoraz bláznivejšie. Brat Jano povedal
že to bude počítač alebo televízor.Brat Juro povedal že dostaneme
hrad s vojačikmi. Ja som si myslela že dostaneme nejakého plyšáka
alebo tak nejak. Zrazu zazvonil zvonček a my sme bežali ku
stromčeku. Keď som to videla takmer som odpadla. Bola tam klietka!!!
Bežala som sa pozrieť a v domčeku spinkali dvaja malí škrečkovia.
Nechcela som sa na nich prestať pozerať boli taký
zlatučký.Preniesli sme ich do izby na skrinku.
Našich škrečkov som pokrstila menami Bilbo Lucius Pytlík
a Rambo Lucifer Pytlík. Teraz majú 6-mesiacov a stále sú to
moje
krpaté škrečky .
Sú to
obaja chlapci.Občas sa pobijú ale ja ich nechám chlapci sú predsa
chlapci. No potom sa zmieria a sú znova kamaráti.Vedia sa
podeliť,vedia sa pobiť, vedia sa zmierit aj pobaviť. Takto vyzerá
náš prenádherný začiatok .Som rada že sa o nich môžem starať práve ja :)
malinki
(Peta, 15. 2. 2014 17:06)